Obsah

História obce

Praveké osídlenie územia je doložené nálezmi keramického materiálu a sekerky v Zaježovej a urnového pohrebiska v masíve Kráľovho vrchu. Nálezy sa viažu k Halštatskej kultúre.

V stredoveku bolo územie obce súčasťou Zvolenského lesa a do roku 1424 bolo kráľovským majetkom. V tomto roku daroval kráľ Žigmund Vígľašský zámok a prislúchajúce územie (vrátane územia dnešnej obce Vígľašská Huta Kalinka), svojej manželke Barbore Cillskej. Neskôr sa majitelia tohto územia často striedali.skaly

Obec vznikla v 1. polovici 18. storočia na Vígľašskom panstve z niekoľkých osád okolo sklárne, ktorá existovala do polovice 19. storočia. Osídlenie tu však existovalo už v skoršom období. Historicky i ústnym podaním sú doložené časté poľovačky kráľa Mateja v druhej polovici 15. storočia. Z tohto obdobia sa zachovali aj miestopisné názvy Kráľova studnička v Ľubici, Matiašove breziny a bralo Kráľov stôl v masíve hory Korčín.

Názov obce sa postupne menil z Vigles Huta (1773), Vígľašská Huta (1920); maďarsky Végleshuta. Názov obce má dve verzie. Podľa jednej je pomenovaná podľa prvého obyvateľa Kalinku, pôvodom z Poľska. Podľa druhej je pomenovaná podľa kra Kalina obecná, ktorý sa hojne vyskytuje na severovýchodných svahoch Korčína. Vígľašská Huta, ako aj osady Horná a Dolná Huta, dostali pomenovanie podľa sklárskych hút, z ktorých prvá vznikla už v roku 1654 pod názvom „Viglo Guta" a patrila Vígľašskému panstvu. Jedna huta stála pod strediskom Mačkáš. Druhá stála v Hornej Hute na mieste dnešných domov Michalcových - Ľudovcov. V Dolnej Hute sa miesto, kde huta stála, už nezachovalo. V hutách sa vyrábali okenné tabule, fľaše, džbány a poháre.

V blízkosti hút vznikli koncom 18. storočia štyri obce - Vígľašská Huta, Kalinka, Klokoč a Stožok. Pečate prvých troch obcí mali jednu predlohu, líšili sa iba výtvarným motívom a názvami obcí.

V katastrálnom území obce sa zachovali obranné priekopy (šiance), ktoré vybudovali kurucké vojská. Podľa historických prameňov v priestore Podkoreň - Brusno prebiehali urputné boje. Najzachovanejšia časť okopov je na osade Podkoreň a medzi Malým a Veľkým Vtáčnikom. Po kuruckých a labanských vojskách sa zachovali aj miestne názvy (Šiance, Rimáň, Kurucká hora).

Za čias protitureckých bojov bol vyrúbaný les na vrchu nazývanom Vachaliková a bola tu zriadená strážna služba so signalizáciou ohňom, ktorý bolo vidieť z Poľany i zo Sitna.

V polovici 19. storočia tiahli krajom ruské vojská, ktoré šli potlačiť maďarské protihabsburské povstanie. Obyvateľom obce predávali zbrane a pušný prach, v dôsledku čoho sa rozšírilo pytliactvo.

Na území obce je zaznamenaných viacero nálezov starých mincí. Najväčší nález zlatých mincí je zo začiatku 20. storočia v lokalite Na Vrbovom.

V roku 1828 mala 87 domov a 651 obyvateľov, ktorí sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. V roku 1926 sa obec spojila Kalinkou, ktorá vznikla z osád v 18. storočí. V roku 1828 mala 30 domov a 230 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V 18. storočí tu pracovala esterházyovská, potom erárna baňa na síru, v ktorej po roku 1890 prevádzku zastavili.

A picture