Poľovnícke združenie

Poľovnícke združenie

Poľovníctvo v okolí V. H. Kalinky

     Poľovníctvo, ako záujmová činnosť má v našej spoločnosti svoje opodstatnenie, ktorému je potrebné venovať náležitú pozornosť nielen zo strany administratívy, ale aj zo strany poľovníckej verejnosti. Naša poľovnícka história i kultúra je bohatá a svetom uznávaná. Dôležité je prezentovať i našu poľovnícku históriu.

      Vzhľadom na to,  že i časť občanov obce V. H. Kalinka sa vo svojom voľnom čase venuje okrem inej činnosti aj poľovníctvu, rozhodol som sa, že zhromaždím materiál o poľovníctve v obci, ako aj v jej okolí. Materiál obsahuje množstvo faktografických údajov, z ktorých si možno utvoriť obraz o jednotlivých rokoch jeho vývoja a priebehu. Myslím si, že práve mladí členovia nášho poľovníckeho združenia si tento materiál prečítajú, aby si vytvorili obraz o vzniku poľovného revíru, jeho výmere, počte členov, funkcionárov  a ďalších údajov, či hodnotných informácií.

                „Viem, že nie je revír ako revír, ale náš revír je aj tak najkrajší.“

      Týmto materiálom chcem prispieť do obecnej kroniky, aby čitateľ mal možnosť zoznámiť sa s poľovníctvom a činnosťou  poľovníkov v našej obci a v blízkom okolí.

Vznik a vývoj poľovníctva na Slovensku

      Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918 väčšina poľovníckych spolkov prechodne zastavila činnosť. Netrvalo dlho a opäť sa obnovili, avšak na vyššej úrovni, akú mali v minulosti. Po vzniku ČSR a zavedení čiastkovej reformy, ktorá predsa len vyvolala podstatné zmeny i vo vlastníckych pomeroch, najmä v lesnom hospodárstve, objavili sa i v poľnohospodárstve výraznejšie prvky demokratizácie. Zmeny umožnili širšiemu okruhu záujemcov zapájať sa aj do poľovníckeho života. Živelnosť v poľovníctve nútila zodpovedných poľovníkov, aby sa organizovali do záujmových ochranných spolkov. Najvhodnejšie východisko videli vo vytvorení poľovníckej ochrannej organizácie, preto už v roku 1919 vznikla prvá bunka organizovaného poľovníckeho spolku v Trenčíne - Spolok pre lov a pestovanie pravej myslivosti.

      V roku 1920 sa na Slovensku založil Lovecký ochranný spolok. V roku 1923 vznikla nová poľovnícka organizácia aj v Čechách, a to z Brnenského loveckého klubu, ktorý bol do toho času členom ríšskeho zväzu. V roku 1934 sa LOS pre Slovensko zmenil na Zemský zväz loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku. Po odstránení rôznych rozporov, ktoré boli medzi LOS a ČSMJ sa v roku 1935 tieto zjednotili a utvorili ČSMJ. Slovenský spolok ostal aj v novej konštitúcii samostatný a členom celoštátnej organizácie sa stal len ako celok. V roku 1939 dochádza k rozchodu s Čs. mysliveckou jednotou a v tomto roku došlo k zmene názvu Zemského zväzu loveckých ochranných a kynologických spolkov pre Slovensko na Zväz loveckých ochranných spolkov na Slovensku, ako aj k zmene stanov, ktorou sa znova vyjadrila úplná samostatnosť zväzu.

      Dňom 1.1.1948 nadobudol účinnosť zákon č. 225/1947 Zb. o poľovníctve na celom území ČSR. Tento zákon dal poľovníctvu v ČSR nový rozmer. Napr. ... právo poľovníctva sa môže vykonávať v spoločnosti poľovných revírov a v zlúčených spoločenstvenných poľovných revíroch... árendátorom poľovného revíru môže byť len poľovnícka spoločnosť a pod.

      V roku 1962 nadobúda účinnosť nový zákon č. 23/62 Zb. o poľovníctve. Koncom roka 1968 zanikol Čs. myslivecký svaz a utvorili sa dva národné poľovnícke zväzy. Ustanovujúci zjazd delegátov SPZ sa uskutočnil 21. a 22.6.1969 v Bratislave. Po ustanovení SPZ a ČSM sa tieto dva zväzy v r. 1970 uzniesli utvoriť spoločný koordinačný a poradný orgán bez právnického subjektu pod názvom Federálny výbor poľovníckych zväzov ČSSR.

      V prvých mesiacoch vzniku SR sa SPZ podieľal na príprave novely zákona č. 99/1993 Z.z. o poľovníctve a jeho vykonávacích predpisoch. SPZ na VII. sneme SPZ prijal stanovy, ktoré dňom 4.8. 1997 nadobudli platnosť. Tieto sú platné pre všetky zložky, ktoré sú združené v SPZ.

História poľovníctva v obci V. H. Kalinka a jej okolí

      V. H. Kalinka leží v juhovýchodnej časti pohoria Javorie. Lesy v poľovnom revíri sú zastúpené prevažne smrekovými, bukovými a miestami dubovými porastami. Členitosť terénu, priľahlé polia, lúky, pasienky, ako aj rôznorodá premenlivosť tráv a kríkov vytvárajú vhodné podmienky pre život voľne žijúcej poľovnej zveri.