Obsah


Základné informácie o obci

Vígľašská Huta Kalinka

 

  • Okres: Detva
  • Mikroregión: Podpoľanie
  • Prvá písomná zmienka: 1773
  • Nadmorská výška: 579 m.n.m.
  • Počet obyvateľov: 325
  • Výmera katastra: 1619 ha

     

Obec Vígľašská Huta Kalinka administratívne patrí do Banskobystrického kraja a je začlenená do okresu Detva, odkiaľ je vzdialená 19 km. Výmera katastrálneho územia obce je 1619 ha. Z toho je 538 ha lesov a 1030 ha poľnohospodárskej pôdy. Susedí s obcami Pliešovce, Zvolenská Slatina, Vígľaš, Slatinské Lazy, Stará Huta, Klokoč a mestom Zvolen.

Vígľašská Huta ako aj osady Horná a Dolná Huta dostali pomenovanie podľa sklárskych hút, z ktorých prvá vznikla už v roku 1654 pod názvom „Viglo Guta“ a patrila Vígľašskému panstvu. V blízkosti hút vznikli koncom 18. storočia štyri obce – Vígľašská Huta, Kalinka, Klokoč a Stožok. K spojeniu obcí Kalinka a Vígľašská Huta došlo v roku 1926. V čase najväčšieho rozmachu okolo roku 1937 mala obec viac ako 1700 obyvateľov, tri školy, bola administratívnym a správnym centrom pre okolité obce. Po druhej svetovej vojne jej význam postupne klesal veľa obyvateľov sa odsťahovalo do okolitých miest a obcí.

Dnes má obec 325 obyvateľov.

Vígľašská Huta Kalinka sa nachádza na severných svahoch vulkanického pohoria Javorie. Zo severnej strany je klimaticky chránená horou Korčín so zaujímavými skalnými útvarmi na hrebeni, z ktorých najzaujímavejšia sa nazýva Kráľov stôl. Z južnej strany sa nad obcou týčia zalesnené kopce Rimáň, Kukučkov kopec a Ďurovie vrch. Všetky tri presahujú svojou nadmorskou výškou 900 m. Dominujúcim vrchom okolia je Lysec (960 m n. m.), ktorý je vyhasnutou andezitovou sopkou.

Nadmorská výška Vígľašskej Huty je 579 m n. m., Kalinky 548 m n. m., Členitý, prevažne odlesnený chotár tvoria andezity a ich pyroklastiká. Pod Lyscom sa nachádzajú ložiská síry a mangánu. Vďaka týmto surovinám sa obec stala známou na celom svete. Prieskum územia sa začal v roku 1810. Ťažba sa začala v roku 1923, ale o 10 rokov bola zastavená. O 10 rokov neskôr bolo objavené ložisko čírej síry a následne v roku 1848, sa začala ťažba znova. Celková dĺžka štôlní dosiahla až 1 560 m. O objav a zmapovanie ložiska sa najviac zaslúžil banskobystrický mineralóg prof. Zipser, Ing. Ádler a František Hauer, podľa ktorého bol pomenovaný aj nájdený nový minerál hauerit (sírnik manganičitý) MnS2.

Prieskum územia prebiehal aj v rokoch 1915, 1937, 1950 a v rokoch 1963-1980. Ťažba však už nebola obnovená. Dodnes sa zachovali haldy materiálu po ťažbe.

Územie obce V. H. Kalinka sa hodnotí ako oblasť zvlášť bohatá na pramene, na jej území sa ich nachodí 65. Z nich najvyššie položený prameň je na Vachalikovej v nadmorskej výške 900m, najväčšiu výdatnosť má Lohynské žriedlo 3,5 l/sec. Z minerálnych prameňov je známy “VERA” prameň vytekajúci v osade Lohyňa. Prvá písomná správa o ňom sa zachovala z pera slávneho banskobystrického geológa Dr. Andreasa Christiana Zipsera z roku 1847.


Ďalšie významné osobnosti:


Filová Božena rod. Barabášová, nar. vo V.H.Kalinke - Etnografka,

PhDr., CSc., členka korešpodentka SAV.

Časť informácií je na
> https://encyklopediapoznania.sk/clanok/5712/filova-bozena-1926?pdf=true

Za socializmu dala šancu ľuďom, ktorí mali nejaký politický handicap a
zároveň vedela pre ústav vybojovať na najvyšších straníckych miestach
 realizáciu mnohých projektov. Rozhovor s ňou nájdete na

> http://www.uet.sav.sk/files/er_2006-1.pdf


Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.,

nar. vo V.H.Kalinke

Oblasť pôsobenia
pôdohospodárske vedy,  lesníctvo a rybárstvo
Inštitúcia

ZSVTS, Slovenská lesnícka spoločnosť

Ocenenia
Strieborná medaila ZSVTS  za významné výsledky v oblasti vedy a techniky









 









 








 








 











 

A picture